Nebo

Nebo sa pýta, kde má vlastný tieň,

a či sa dotýka kúskom o zem.

Pýta sa právom na stovky tých tiel:

Ako sa nebáť namierených striel?

Tak ako viem, že to nie je môj fight?

No keď to príde, sa nebudem báť.

Chcem iba miesto, kde môžme byť obaja

tam, kde sú múry len z upletených kvetov.

Kráčam, kráčam blízko teba keď strácaš pevnosť v kolenách

Kráčam, kráčam, snažím sa dýchať a rátať vrásky na perách

Láskou liečim sa a vášňou priečim sa hrám

sveta čo raniť chce nás

S láskou brieždi sa a s vášňou svieti sa v slovách iba nádej mám

Teraz už viem že to nie je môj fight

no keď to príde sa nemusím báť

o naše miesto, kde môžme byť obaja

Tam kde sú múry len z upletených kvetov

Lebo láskou liečim sa