POLNOC

Keď si nevymyslíš,

nepovieš nič.

Keď sa nevyspím,

nepovieš mi, s kým.

Chce sa mi kýchať,

dúfam, že na mňa myslíš.

Keď je 13:13,

želaj si niečo,

kým si to nerozmyslíš.

Chcem v tebe bývať,

chcem sa v tebe skrývať.

Keď sme našli všetko,

ver mi, nechce sa mi to míňať.

Odbila polnoc,

s tebou nechcem ja zývať.

Naše hlasy chcem počúvať,

ozývať sa,

ozývať sa.

Nepočúvam, kým mám byť,

počujem len, kým hrá beat.

Hľadám miesto, kde nás skryť,

keď si tak blízko.

Nepočítam, koľkokrát

bojíš sa, že príde skrat.

V zrkadle sa pýtam zas,

kde máme miesto.

Vidím, ako sa odkrýva svet,

niekedy nestíham vnímať,

nestíham vnímať, viem,

čo sa pod povrchom skrýva.

Vidím, ako sa odkryvá svet,

občas mi chýba tieň,

kde sa ma nič netýka.

Len s tebou to cítiť viem,

len s tebou to cítiť viem.

Nemusíš sa pýtať,

všetko ti rozpoviem.

Všetko ti raz poviem

Nemusíš ma čítať.

Len s tebou to cítiť chcem,

len s tebou to cítiť viem.

Nemusíš sa pýtať.

Nepočúvam, kým mám byť,

počujem len, kým hrá beat.

Hľadám miesto, kde nás skryť,

keď si tak blízko.

Nepočítam, koľkokrát

bojíš sa, že príde skrat.

V zrkadle sa pýtam zas,

kde máme miesto.

Vidím, ako sa odkrýva svet,

niekedy nestíham vnímať,

nestíham vnímať, viem,

čo sa pod povrchom skrýva.

Vidím, ako sa odkryvá svet,

občas mi chýba tieň,

kde sa ma nič netýka.