Realita

Tváriš sa, to nie je naozaj,

môžeš mať všetko, byť kým len chceš.

Vstávaj, na tú chvíľu nečakaj,

to čo tvoríš, to najlepšie vieš.

Nie je tu miesto, obmedzený priestor,

toto ma počúvať nebaví.

Strácame čas, dávno viem to,

už nie som bábka, meniť ma nebudeš.

Nemusím vyhrávať, len chcem žiť v pravde.

Občas keď zlyhávam, tak bývam na dne

Za tie roky chápem veľa, nie som jediná,

ktorá už vie, že doba je skazená.

Tváriš sa, to nie je naozaj…

Vstávaj, na tú chvíľu nečakaj...

Nie je tu miesto, obmedzený priestor…

Strácame čas, dávno viem to.

Poviem vám pravdu,

už nechcem žiť v klamstvách,

priestor dajú len tým,

ktorí zanevreli na nás,

keď spievam, tak rozumie mi ten aj tá,

nebuďme iní!

No tak nezatváraj dvere,

každý z nás si berie kúsok šťastia, čo má.

Robiť iba to, čo chceme, ako on vraví,

nerieš prekážky v tom smere, buď len sám sebou!